Pomysli na situáciu, kde si povedala áno, ale chcela si povedať nie. Kde v tele si to cítila? Telo vždy vie. Len ho musíme počúvať.
Hranice nie sú múry. Sú to dvere, ja rozhodujem, kto a čo môže vstúpiť. A to je právo, nie egoizmus.
Opýtaj sa ma, kde v živote mi chýbajú hranice, vo vzťahoch, v práci, v čase, v energii. Keď odpoviem, pomôž mi sformulovať tri konkrétne vety hraníc, nie agresívne, ale jasné. Také, ktoré môžem povedať bez ospravedlňovania. Potom vyberieme jednu, ktorú uplatním tento týždeň. Konkrétnu situáciu. Konkrétne slová.
Vráť sa k priestoru z týždňa 16. Pomohlo to, čo sme vtedy plánovali? Kde ešte stále nechávaš iných brať tvoj priestor?
Zapíšem si: Moja hranica znie ___. A prečítam ju nahlas každý deň, kým sa stane prirodzenou.