Ráno aj večer, krátke zastavenie. Polož ruku na hrudník. Opýtaj sa sama seba: ako sa cítim a prečo. Bez hodnotenia. Len pozorovanie.
Po deväťdesiatich dňoch tejto cesty sa začínam lepšie poznať. Dnes chcem byť celkom úprimná, o tom, kde som, o tom, čo sa zmenilo, a o tom, čo ešte nie.
Opýtaj sa ma, čo je teraz vo mne inak než v týždni 01. Čo sa skutočne zmenilo, nielen v okolnostiach, ale v mne? Keď odpoviem, pomôž mi pomenovať jednu vec, ktorú som sa o sebe naučila, čo som predtým nevedela alebo nevidela. A potom: čo zostáva ťažké? Bez hanby. Len pravda.
Vráť sa k MÔJMU SLOVU z týždňa 02. Vráť sa k dôkazu z týždňa 01. Porovnaj. Čo vidíš?
Zapíšem si: Dnes cítim ___. A viem, prečo. Toto je môj denný dôkaz prítomnosti, nie výkon, ale kontakt so sebou.