Zavri oči na päť sekúnd. Polož ruku na srdce. Opýtaj sa sama seba, nie slovami, len pocitom: kde som teraz? Otvor oči. Začíname odtiaľto.
Sebaláska je slovo, ktoré sa dnes používa často. Ale málokto vie, čo pre neho naozaj znamená, keď je vyčerpaný, keď zlyhal, keď ho nikto nevidí a nič nevychádza podľa plánu.
Nezačínaj definíciou. Začni otázkou: čo pre mňa sebaláska nie je? Nechaj ma vymenovať. Bez hodnotenia, bez opravovania. Keď skončím, opýtaj sa, kde som na tejto škále dnes. Bližšie k tomu, čo chcem alebo k tomu, čo odmietam? Potom sa opýtaj: čo konkrétne by sa muselo zmeniť, aby som žila bližšie k svojej vlastnej definícii? Jedna vec. Nie päť.
Z mojich vlastných slov mi pomôž vytvoriť jedno pravidlo sebalásky na tento rok. Nie citát. Moja veta. Môj kompas.
Zapíšem si ho pod názvom MÔJ KOMPAS. Budem sa k nemu vracať vždy, keď sa stratím. Toto je moja kotva na celý rok.