Zavri oči na päť sekúnd. Polož ruku na srdce. Opýtaj sa sama seba — nie slovami, len pocitom: kde som teraz? Otvor oči. Začíname odtiaľto.
Sebaláska je slovo, ktoré každý používa. Ale málokto vie, čo pre neho naozaj znamená — keď je vyčerpaný, keď zlyhal, keď ho nikto nevidí a nič nevychádza podľa plánu.
Nezačínaj definíciou. Začni otázkou: čo sebaláska pre mňa nie je? Nechaj ma vymenovať — bez hodnotenia, bez opravovania. Keď skončím, opýtaj sa, kde na tejto škále žijem ja dnes. Bližšie k tomu, čo chcem — alebo k tomu, čo odmietam?nnPotom sa opýtaj: čo konkrétne by sa muselo zmeniť, aby som žila bližšie k svojej vlastnej definícii? Jedna vec. Nie päť.
Z mojich vlastných slov mi pomôž vytvoriť jedno pravidlo sebalásky na tento rok. Nie citát. Moja veta. Môj kompas.
Zapíšem si ho pod názvom MÔJ KOMPAS. Budem sa k nemu vracať vždy, keď sa stratím. Toto je moja kotva na celý rok.