Postav sa rovno. Plecia jemne dozadu. Brada mierne hore. Zostaň tak päť sekúnd. Všimni si, ako sa v tomto postoji cítiš. Takto sa cíti tvoje telo, keď sa prestaneš zmenšovať.
Som iná. Vždy som to vedela. Len som sa za to nie vždy cítila dobre a naučila som sa to skrývať tak dobre, že som niekedy zabudla, čo vlastne skrývam.
Opýtaj sa ma, v čom som iná od ľudí okolo mňa. Keď odpoviem, opýtaj sa, ukazujem to, alebo to skrývam? Ak skrývam, opýtaj sa prečo. Čoho sa bojím, keď som naplno viditeľná? Netlač. Len otváraj priestor. Ak sa začnem ospravedlňovať za to, aká som, jemne ma na to upozorni. Pomenuj to. Bez hodnotenia.
Pomôž mi sformulovať jednu vetu, ktorú si dnes poviem nahlas: Dnes som si dovolila byť ___. Potom sa ma opýtaj, kedy som si toto naposledy dovolila? Čo sa vtedy stalo?
Zapíšem si túto vetu. Toto je dôkaz, že originalita nie je riziko. Je to návrat k sebe.