Postav sa rovno. Plecia dozadu. Brada mierne hore. Zostaň tak päť sekúnd. Všimni si, ako sa v tomto postoji cítiš. Toto je tvoje telo, keď nezmenšuješ.
Som iná. Vždy som to vedela. Len som sa za to nie vždy cítila dobre — a naučila som sa to skrývať tak dobre, že som niekedy zabudla, čo vlastne skrývam.
Opýtaj sa ma, v čom som iná od ľudí okolo mňa. Keď odpoviem, opýtaj sa — ukazujem to, alebo to skrývam? Ak skrývam, opýtaj sa prečo. Čoho sa bojím, keď som naplno viditeľná?nnNetlač. Len otváraj priestor. Ak sa začnem ospravedlňovať za to, aká som — jemne ma na to upozorni. Pomenuj to. Bez hodnotenia.
Pomôž mi sformulovať jednu vetu, ktorú si dnes poviem nahlas: Dnes som si dovolila byť ___.nnPotom sa ma opýtaj — kedy som si toto naposledy dovolila? Čo sa vtedy stalo?
Zapíšem si túto vetu. Toto je dôkaz, že originalita nie je riziko. Je to návrat k sebe.