Vstaň a urob päť pomalých kruhov ramenami. Dozadu. Pomaly. Telo sa prebúdza pohybom aj ten najmenší sa počíta.
Pohyb nie je trest za to, čo som zjedla. Nie je to povinnosť ani výkon. Je to spôsob, ako byť prítomná vo vlastnom tele a to je dar, nie úloha.
Opýtaj sa ma, aký pohyb mi robí radosť. Nie ktorý je správny alebo efektívny. Čo by som robila, keby pohyb nemusel viesť k žiadnemu výsledku? Keď odpoviem, pomôž mi naplánovať dve pohybové aktivity na tento týždeň. Nie tréningy, ale momenty radosti v tele. Konkrétny deň, čas, miesto.
Vráť sa k telu z týždňa 28. Čo potrebovalo tvoje telo vtedy a dala si mu to? Pohyb a odpočinok sú dve strany rovnakej mince.
Zapíšem si plán: kedy, kde, čo. A po každej aktivite si poznamenám: Po pohybe sa cítim ___. Toto je dôkaz, že vitalita nie je cieľ, je to spôsob bytia.