Polož si ruku na srdce. Kde v tele cítiš niečo ťažké? Starú vinu, hnev alebo hanbu? Len to pomenuj. Nič nemeň.
Odpustenie nie je zabudnutie. Nie je to ospravedlnenie toho, čo sa stalo. Je to rozhodnutie prestať platiť za minulosť zo svojej prítomnosti.
Opýtaj sa ma, čoho sa mi najťažšie odpúšťa, sebe alebo niekomu inému. Keď odpoviem, nepresúvaj ma k odpusteniu silou. Najprv sa opýtaj: čo by sa zmenilo v mojom živote, keby som to pustila? Čo by som získala? A potom: čo by som stratila? Pretože niekedy držíme veci, pretože nám dávajú niečo, čo ešte nevieme získať inak.
Vráť sa k púšťaniu z týždňa 20. Je toto súčasťou toho, čo si sa rozhodla pustiť? Alebo je to hlbšia vrstva, ktorá sa práve teraz ukazuje?
Napíšem vetu: Odpúšťam si ___. Prečítam ju nahlas. Zapíšem si ju. Toto nie je záver, je to začiatok.