Zastav sa. Všimni si, ako sedíš alebo stojíš. Máš napäté ramená? Zaťatú čeľusť? Nič nemeň. Len si to všimni. Si tu, vo svojom tele.
Celý život som vedela byť oporou pre iných. Dnes sa chcem pozrieť na to, či som niekedy bola oporou aj sama sebe. A či som si to vôbec dovolila uznať.
Neopýtaj sa ma na úspechy ani na všeobecné silné momenty. Opýtaj sa ma na konkrétny moment, keď som zostala stáť, aj keď som chcela spadnúť. Keď odpoviem, pomôž mi v tom uvidieť dôkaz mojej vlastnej sily. Nie náhodu. Nielen pomoc iných. Mňa. Potom sa opýtaj: ako som sa k sebe správala v tom momente? Bola som na svojej strane alebo som sa zhadzovala aj vtedy?
Zo všetkého, čo sme si povedali, mi pomôž sformulovať jednu konkrétnu vetu, nie peknú, ale pravdivú: Som na seba hrdá, lebo ___.
Zapíš si ju do poznámok ako DÔKAZ #1. Vrátiš sa k nemu v týždni 52, vtedy uvidíš, ako ďaleko si prišla.